jadrova vojna
Fakty, Jednohubky, Veda a technika

Prečo jadrové bomby tvoria hríbové oblaky?

Jadrové zbrane zmenili chod dejín. Doposiaľ boli použité iba jedenkrát a to k záveru druhej svetovej vojny, kedy ich Američania zhodili na Hiroshimu a Nagasaki s cieľom, čo najskôr ukončiť vojnu. Japonsko krátko na to kapitulovalo.

Sprievodným javom výbuchu jadrovej bomby je obrovský hríbový dym, ktorý sa vytvorí v dôsledku explózie. Pýtali ste sa ale niekedy, prečo vznikne?

Dnes vieme, že jadrové zbrane sú najsilnejšími zbraňami, aké sa kedy ľudstvu podarilo vytvoriť. Pri výbuchu sa v bezprostrednej oblasti detonácie uvoľní neuveriteľne veľké množstvo energie. Okrem kinetickej energie sa uvoľňuje aj elektromagnetické žiarenie. Žiarenie sa potom zahrieva na extrémnu teplotu a vytvára horúcu, jasnú guľovú hmotu vzduchu, ktorá sa nazýva „ohnivá guľa“.

Pri formovaní začne ohnivá guľa rýchlo rásť a stúpať ako teplovzdušný balón v okolitom chladnom vzduchu smerom nahor. Niekoľko sekúnd po explózii silne žiari, postupne sa jej jas zmenšuje. Cestou nahor sa táto horúca vzduchová bublina postupne ochladzuje a rozpína sa do strán. Tak sa vytvorí horný klobúk atómového hríbu s typicky belavou farbou, vysvetľuje portál fyzmatik.pise.cz.

jadrovy hrib

Zdroj: commons.wikimedia.org

Zafarbenie klobúka spôsobuje kondenzácia obrovského množstva vodnej pary obsiahnutej v oblaku hríbu. Klobúk atómového hríbu sa ale postupne sfarbuje a tmavne, pretože je do neho nasávaný prach a nečistoty z miesta výbuchu. Počas 2 minút od výbuchu bomby kalibru jednej megatony TNT dosiahne atómový hríb výšku odhadom okolo 12 km a ďalej rastie. Jeho zväčšovanie skončí v okamihu, keď sa ochladí na teplotu okolitého vzduchu. Asi za 10 minút môže narásť až výšky 20 km. Samotný atómový hríb obsahuje značné množstvo silne rádioaktívnych látok, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín pozvoľna rozptýlia vplyvom vetra a zamoria časom územia vzdialené až desiatky kilometrov od epicentra výbuchu.

Záverom treba povedať, že v skutočnosti môže byť hríbový mrak vytvorený akýmkoľvek masívnym uvoľnením tepla, napríklad výbuchom sopky. Keď ohnivá guľa dosiahne bod v atmosfére, kde je vzduch dostatočne studený a dostatočne hustý na to, aby spomalil svoj vzostup, tak hmotnosť a hustota vzduchu splošťuje ohnivú guľu, čo vytvára zaoblenú čiapočku huby.

Mala by jadrová vojna víťaza?

Dnes vieme, že aj lokálny jadrový konflikt by znamenal globálnu katastrofu. Dôvodom je, že by došlo k drastickej zmene klímy, ktorá by nastala v dôsledku nečistôt, ktoré by sa dostali do atmosféry. To by ovplyvnilo množstvo svetla, ktoré dopadá na Zem a došlo by ku globálnemu ochladeniu. To by vyústilo v nedostatok potravín a v humanitárnu krízu. Menší jadrový konflikt by znamenal, že 250-miliónov ľudí by trpelo akútnym nedostatkom potravín. Ak by vypukla jadrová vojna medzi USA a Ruskom, tak to by ovplyvnilo prakticky každého. Približne 5-miliárd ľudí by trpelo nedostatkom jedla, hovoria vedci. Inými slovami, jadrová vojna by nemala víťaza ale len porazených.

„Najmenšou vojnou v našich scenároch bol „obmedzený“ konflikt medzi Indiou a Pakistanom, ktorý zahŕňal 100 zbraní veľkosti Hirošimy (menej ako 3 % globálneho jadrového arzenálu). Najväčším bol globálny jadrový holokaust, pri ktorom Rusko a Spojené štáty odpálili 90 % svetových jadrových zbraní.“, uviedli vedci vo svojej práci.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť