Určite to poznáte, vyberiete sa von, no za pár desiatok minút zistíte, že ste podcenili počasie a je vám zima, až sa vám zdá, že vám tuhne krv v žilách. Nedávno sme si ukázali, že pomocou alkoholu sa môžete zahriať. No v skutočnosti ide len o falošný pocit tepla. Dôvodom je, že len oklamete myseľ. Alkohol robí paradoxne presný opak. Alkohol totiž rozširuje cievy, čo vedie k tomu, že krv sa dostane bližšie k receptorom na teplo, ktoré máme umiestnené pod kožou. Receptory vyšlú do mozgu signál, že nám je teplo. No telo na chlad reaguje presne opačne, zužuje cievy, cez ktoré ide krv, aby nasmerovalo krv ku dôležitým orgánom, aby ich udržalo v teple. Alkohol tento proces ale obracia naruby!
Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, pri akých teplotách vám môžu vzniknúť omrzliny? Vždy keď niekde cestujeme na dlhšie a vonku sú mínusové teploty, tak by sme mali myslieť na to, že naše prsty na rukách, nohách, nos a uši sú v chladnom počasí najviac ohrozené omrzlinami. A toto poranenie je častejšie, než si myslíte!
Čo spôsobuje omrzliny?
Omrzliny vznikajú následkom pôsobenia chladu, kedy dochádza k strate tepla a často k podchladeniu celého organizmu. Základným predpokladom pre ich vznik je nízka teplota okolia, ktorá ale nemusí byť pod bodom mrazu. Urýchľujúcimi faktormi, ktoré prispievajú k tvorbe omrzlín, patrí pôsobenie vetra a vysoká vlhkosť, ktorá takisto znižuje teplotu organizmu, ďalej vysoká nadmorská výška a zlý celkový stav organizmu, vysvetľuje Mayo Clinic.
„Omrzlina je zranenie spôsobené omrznutím kože a pod ňou ležiacich tkanív.“
Omrzliny nastanú, keď koža a spodné tkanivá začnú zamŕzať. Najčastejšou príčinou omrzlín je vystavenie sa chladným poveternostným podmienkam v kombinácii s nízkou teplotou. Ale môže to byť spôsobené aj priamym kontaktom s ľadom, zamrznutým kovom alebo veľmi studenými tekutinami.
Omrzliny môžu postihnúť ktorúkoľvek časť tela, no najčastejšie sú to naše končatiny, pretože pri nízkych teplotách majú znížený prietok krvi. Je to spôsobené reakciou tela, ktoré sa snaží udržať dôležité orgány v teple, ku ktorým smeruje krv. Je to mechanizmus, ktorý máme zakódovaný v sebe, aby sme prežili. Asi ako tušíte, tak k tvorbe omrzlín prispieva i to, že telo je tvorené zo 60% vodou.
„Keď je krv presmerovaná preč z končatín, tieto časti tela sa ochladzujú a tekutina v tkanive môže zamrznúť na ľadové kryštály.“
V počiatočných štádiách sa prejavujú začervenaním a studenou pokožkou, v neskorších štádiách koža znecitlivie, je tvrdá a bledá. No v ďalších fázach znova mení farbu. Môže zhnednúť a rovnako môže opuchnúť a môžu vzniknúť i pľuzgiere. Následne dochádza k odumieraniu tkanív (gangrénu) a koža môže sčernieť.
Zdroj: Wikipedia.org (CC BY 4.0), Horolezec (Nigel Vardy) s omrzlinami, ktoré utrpel pri teplote -30 st. Nos a prsty boli neskôr amputované.
Pri akej teplote môžu vzniknúť omrzliny?
Pravdepodobne budete prekvapení, no na to, aby vám vznikli omrzliny, nemusíte čeliť teplotám, ktoré siahajú hlboko pod nulu.
„Spozornieť by ste mali, keď pocítite, že postihnuté časti tela sú chladné a bolestivé.“
S tvorbou omrzlín sa môžete stretnúť už pri teplote 0 °C, ak ste vystavení nepriaznivým poveternostným podmienkam. Je ale pravdou, že pri tejto teplote nie sú tak časté. No ak budete vystavení chladu dlhšie, môžete pociťovať mravčenie skôr, ako sa oblasť znecitliví, pretože tkanivá začnú mrznúť. Toto je jedno z prvých varovaní, že by ste sa mali ísť skryť do tepla! No riziko omrzlín sa niekoľko násobne zvyšuje pri teplote -20 °C v kombinácii so slabým vetra. Pri silnejšom vetre okolo -27°C, môže dôjsť k omrzlinám už za 30 minút alebo menej. Samozrejme, vychádzame z predpokladu, že ste dobre oblečení. Ak by ste išli na ľahko, tak s problémami sa stretne oveľa skôr!
V súvislosti s touto témou nám dovoľte dať vám do pozornosti článok, v ktorom sme sa venovali téme, či vám môžu pri nízkych teplotách zamrznúť oči.
