historia toaletny papier hygiena
Zdroj: Public Domain (via Wikipedia)

S hygienou to nebolo vždy jednoduché. Pozrite sa na tie najnechutnejšie praktiky z minulosti

Mnohí ľudia sa domnievajú, že sa ľudia v minulosti nekúpali, alebo že kúpanie bolo iba privilégiom bohatých. Väčšina bohatých ľudí sa skutočne kúpala, pričom na kúpanie v horúcej vode používali veľkú sudovitú konštrukciu. V 13. storočí tu boli aj verejné kúpele, kde sa voda zohrievala z neďalekých ohnísk a sluhovia ju nosili do vane. Hlavnou nevýhodou bolo, že mnohé z týchto budov zachvátili požiare a navyše tým trpeli aj lesy, z ktorých sa využívalo drevo práve na zakladanie týchto ohňov a tým sa kúpanie výrazne predražilo. O vodu sa preto museli deliť celé rodiny či skupiny priateľov a mnohí ďalší museli zostať dokonca špinaví. Na rozdiel od bohatých, tí chudobní sa museli kúpať v studenej vode, čo praktizovali výrazne zriedkavejšie. Používali všetku vodu, ktorá bola k dispozícii zadarmo ako bola voda z riek či jazier.

Ak sa hovorí o toaletách bohatých spred stoviek rokov, tie boli v podstate len miskou s doskou dreva a dierou vyrezanou uprostred. Situované boli vo výklenku alebo v skrini, čo sa nazývalo aj ako šatník. Toalety na hrade na tom neboli oveľa lepšie. Tam doska dreva často len zakrývala dieru v podlahe, ktorá odvádzala odpad priamo do vodnej priekopy alebo splašky padali vedľa budovy.

toaleta na hrade

Zdroj: Dave Dunford (Public Domain)

Chudobná časť obyvateľstva nedisponovala žiadnym záchodom a potrebu vykonávali, kde sa dalo. No jedno mali chudobní aj tí bohatí spoločné. Ani jedna skupina nedisponovala toaletným papierom. Zatiaľ čo tí chudobní využívali dary prírody ako boli mach či listy, tí bohatí mali na to svojich ľudí. Na kráľovskom dvore bol po pozícii utierač kráľovských zadkov veľký dopyt. Oficiálne sa táto pozícia nazývala ženích stolice a mali o ňu záujem aj šľachtici, ktorí sa snažili takúto prácu vybaviť pre svojich synov. Bolo to práve preto, že táto pozícia bola akýmsi odrazovým mostíkom, z ktorého sa vedeli prepracovať až na súkromného tajomníka samotného kráľa. Dôvodom povýšenia bolo, že ženích, ktorý poznal kráľove najintímnejšie partie a tajomstvá, bol aj vhodným radcom a priateľom, informuje portál owlcation.com.

Hygienické praktiky v Škótsku

Škótske mesto Edinburgh sa v polovici 18. storočia stalo preľudneným a nehygienickým mestom, kde sa v mestských hradbách tlačilo približne 50 000 ľudí. Dobytok sa voľne túlal ulicami a z okien často zneli výkriky „gardyloo“. Jednalo sa o výraz z francúzštiny, ktorý doslovne znamená „pozor na vodu“. Upozorniť mal ľudí na ulici, že obyvatelia z nájomných bytov nad nimi idú z okna liať obsah hrncov určených na zber moču a výkalov. Tieto bytové domy mohli byť vysoké až 14 poschodí, nemali elektrinu, tečúcu vodu a ani záchody a obsah vyliaty z najvyššieho poschodia mohol špliechancami zasiahnuť až úroveň druhého poschodia, píše scotsman.com.

Čistenie ulíc prakticky nefungovalo a preto boli ulice po celý rok pokryté výkalmi, močom, hnijúcim jedlom a mŕtvolami zvierat. V roku 1749 bol prijatý zákon, ktorý nariaďoval, aby sa odpad vyhadzoval len medzi 22:00 a 7:00 nasledujúceho rána. Účinný režim čistenia ulíc bol zavedený až koncom 18. storočia.

V stredovekom meste by ste žiť nechceli

Ak by sme sa ale presunuli do stredoveku, tak situácia s hygienou bolo ešte horšia. Mesto s 10-tisíc obyvateľmi bolo schopné vyprodukovať ročne približne 900-litrov stolice a takmer tri milióny litrov moču, no kanalizácia neexistovala. Tento odpad najčastejšie končil „za domom“ alebo v miestnej rieke.

Okrem toho sa obyvatelia museli vysporiadať aj s ďalším problémom – obrovským množstvom zvierat, od prasiat, kráv, hydiny až po škodcov, ako sú napríklad hlodavce, ktoré boli prítomné na uliciach. Asi si viete teraz živo predstaviť, ako to tam vyzeralo. To je aj dôvod, prečo našich predkov trápili v oveľa väčšej miere choroby, ako sú tuberkulóza, lepra, antrax, kiahne, salmonela a podobne, píše náš sesterský portál Vosveteit.sk.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť