Nezaradené

Ako sa žije v najchladnejších častiach Zeme, kde strata čiapky rozhoduje o živote a smrti

Je ráno a z rádia sa ozýva hlas moderátora „Prišlo teplo, a jar priam klope na okná, vonku je príjemných -25°C. Prajem pekný deň Jakutsk“. Takto formulovaná veta z úst slovenského moderátora by mala silný sarkastický podtón. Zatiaľ čo v Rusku je to myslené úprimne.

Foto: almosafr.com

Za extrémne podmienky vo východnej časti Ruska môže kontinentalita – čo znamená veľkú vzdialenosť k najbližšiemu moru. Je známe, že blízkosť mora zmierňuje klimatické podmienky, pretože sa v lete nestíha vyhriať a v zime vychladnúť. Naopak zem sa rýchlo zohreje, ale aj vychladne. Preto sú najextrémnejšie teploty hlavne vo vnútrozemí.

V článku sa budeme venovať najvýchodnejšej časti Ruska, príhodne nazvanej Ďaleký východ. V tejto lokalite sa prejavuje kontinentalita najväčšou silou. Nájdeme tu severný pevninský pól chladu, v meste Omjakon. Priemerné prízemné januárové teploty tu dosahujú až -50,1°C. V roku 1926 tu bola zaznamenaná teplota až -71°C.

Ďalším „extrémnym“ mestom je Jakutsk, o ktorom je nasledujúci článok. Teplotný rozdiel medzi letom a zimou je až 62,5 °C a teda „vyhráva“ súťaž o mesto s najväčším rozdielom. Zimné teploty sú v januári priemerne -43,5°C a júnové 19°C. Môžu však dosahovať aj +40 °C. Teda hypoteticky by mohla amplitúda dosahovať až 100 °C! Prečo máme takéto územie vôbec osídľovať? Odpoveďou je objavenie zlata a diamantov. Prvý diamant sa objavil v roku 1949, a o niekoľko rokov sa stala práve táto časť Ruska top exportérom diamantov na svete. V tejto časti žije 4,5% obyvateľstva Ruska, s hustotou iba 1,02 obyvateľa na km². Napriek nehostinným podmienkam môžeme nájsť až dve mestá s počtom obyvateľov nad pol milióna.

Ako vyzerá život v takomto meste?

Problémy v zime sú hlavne s MHD, lebo čakať na autobus 10 minút pri -50°C je nepredstaviteľné. Mnoho ľudí volí prepravu taxíkom, poprípade osobným autom.

Počas zimného obdobia v niektorých častiach krajiny stúpajú ceny potravín. Zapríčiňuje to fakt, že nastáva izolácia jednotlivých miest od okolitého sveta. A doprava tovaru do miest sa stáva zložitejšou.

Mestá sú stavané na permafroste (pozn. trvalo zamrznutá pôda) špeciálnymi vŕtanými základmi do zmrznutej pôdy. Podobný princíp ako v Benátkach. Problémom je, že riziko roztápania permafrostu  roka na rok väčšie vplyvom globálneho otepľovania. Ak sa pôda roztopí hrozí zrútenie budov.

Krádež čiapky je závažný trestný čin, a vyžaduje si okamžitú pozornosť polície. Na naše pomery to je banálna záležitosť, ale v ich podmienkach to chápu takmer ako pokus o vraždu. Vzhľadom na extrémne nízke teploty človek bez čapice prežije sotva pár minút.

V tomto meste funguje v zimných mesiacoch hliadka po uliciach. Hlavne kvôli odpadnutým ľudom z rôznych príčin, najčastejšie sa jedná o opilcov. Toto je jedna z tých lokalít sveta, v ktorých je alkohol najrizikovejší. Pretože o čo je človek opitejší, o to ťažšie znáša zimu.

V Jakutsku nájdeme špecializovanú nemocnicu na liečbu omrzlín. Lekári dokážu za dobrých podmienok zachrániť aj končatiny ktorých teplota je blízka 0 °C. Práve táto nemocnica sa považuje za najlepšiu nemocnicu na liečbu omrzlín na svete.

Nosenie kožuchov v týchto lokalitách nie je móda, ale nutnosť. Perie totiž často namŕza a stráca termo-izolačné vlastnosti.

Jakutské ženy neradi rodia v lete. Ako sami tvrdia, sú synmi a dcérami zimy. A tak mnohé deti narodené koncom leta sa dostávajú pod oblohu až na jar, keď sa oteplí.

Zimný požiar je veľmi nebezpečný, často krát sa hasiči ani neusilujú hasiť ho. Pri takých mrazoch je manipulácia s vodou veľmi náročná. Preto sa stáva, že hasiči len čakajú kým budova dohorí a dávajú pozor aby sa požiar nerozširoval.

zdroj: youtube

 

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť