Slovák objavil v Ekvádore najväčšiu rozmanitosť života na planéte, píše BBC

Chodiace stromy nie sú záležitosťou len známej ságy Pána prsteňov. Skutočne existujú. V lese chodiacich stromov objavil slovenský paleobiológ Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied, najväčšiu rozmanitosť života na tejto planéte.

Les objavil Vršanský v Ekvádore, asi 100 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Quito, v národnom parku Sumaco, biosférickej rezervácii, ktorá je pod záštitou UNESCO. Stromy sa dokážu pohybovať vďaka rastu nových koreňov, ktoré sa za deň dokážu premiestniť až o tri centimetre; ročne to môže byť až 20 metrov. Ak pôda, v ktorej strom rastie, eroduje, narastú mu nové, dlhé korene, ktoré hľadajú pevnejšiu pôdu a viacej svetla. Keď sa korene usadia v novej pôde a strom sa postupne presunie k novo usadeným koreňom, staré korene sa pomaly dvíhajú zo zeme nahor.

p03bdg72 (1)

Socratea_exorriza2002_03_12-889x667

Socratea exorrhiza je druh palmy, ktorá sa zaradzuje do čeľade arekotvaré. Pôvodom pochádza z tropického ekosystému Strednej a Južnej Ameriky. Narastá do výšky 25 metrov, je opeľovaná chrobákmi a jej semená a sadenice sú zdrojom potravy pre množstvo zvierat.

Socratea_exorrhiza-1020x610

p03bdgs6

Vršanský pri svojom niekoľko mesačnom dokumentovaní džungle spolu s miestnym sprievodcom a ochrancom prírody Thierry García objavili nezdokumentované 30 metrové vodopády a dva nové druhy stavovcov (jašterice a žaby). Na jednom mieste sa mu dokonca podarilo nájsť viac ako 150 druhov švábov, čo je viac ako žije v celej Európe. Mali rôzne farby, niektoré boli svetielkujúce a poniektoré mali schopnosť maskovať sa napodobňovaním listov.

Zarážajúce však je, že tento rozprávkový les je v súčasnej dobe na predaj prostredníctvom „poľnohospodárskej reformy“, ktorá podporuje miestnych obyvateľov vo výrube stromov, aby nadobudli právo na vlastnenie vlastného kúsku zeme.

p03bdg8h

Okrem toho, Vršanský objavil prapodivného švába, ktorý žil pred takmer 100 miliónmi rokov. Živočícha aj s mláďatkami našli na území dnešnej Barmy (Mjanmarsko) v jantári, ktorý ho zakonzervoval. Na svete dnes nežije nič podobné. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o osamelého lovca, ktorý rýchlo behal. Korisť chytal krátkymi a silnými tŕňmi, ktoré sa vyvinuli na jeho extrémne dlhých nohách. Na Slovensku, v oblasti Malých Karpát, našiel zase spolu s kolegami 16 miliónov rokov starú fosíliu bzdochy. Ide iba o druhý fosílny nález hmyzu na našom území. Vršanský so svojím tímom a slovenskými firmami 5S a Kvant zároveň vyvinuli nové 3D metódy na vizualizáciu skamenelín. Vytvorené modely sú také detailné, že sú lepšie, ako keby ste sa na ne dívali voľným okom alebo pod najlepším mikroskopom.

Tento rok sa mu podarilo to, čo sa drvivej väčšine svetových vedcov nepodarí nikdy. Jeho výskum sa objavil sa titulnej stránke BBC. A to hneď dvakrát. Avšak od domovského ústavu ako hlavný autor ekvádorskej štúdie dostal smiešnych 120 €.

.src

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť