fajcenie
Ľudské telo, Veda a technika

Úmrtia v dôsledku fajčenia stúpajú. Ako sú na tom slovenskí fajčiari?

Negatívne dôsledky fajčenia na pľúca, dýchacie ústrojenstvo, srdce či cievy sú už mnohým známe. Fajčenie zvyšuje riziko srdcových chorôb, mŕtvice, rakoviny či pľúcnych chorôb. Ako však vplýva fajčenie na mozog? Užívanie tabaku je hlavnou príčinou úmrtí, ktorým sa dá v USA predísť a každý rok zomrie predčasne takmer pol milióna obyvateľov Ameriky v dôsledku aktívneho alebo pasívneho fajčenia.

Podľa National Institutes of Health nikotín prítomný v cigaretách mení mozog, čo vedie k abstinenčným príznakom. Keď tieto zmeny nastanú, možno pociťovať vedľajšie účinky vrátane úzkosti, podráždenosti a silnej túžby po nikotíne. Zmeny, ktoré v mozgu nastanú v dôsledku fajčenia, vytvárajú závislosť na nikotíne, pretože telo je na nikotín zvyknuté. Nikotín aktivuje dopamínové signály, takže mozog si začne spájať užívanie nikotínu s príjemným pocitom, informuje web healthline.com.

Okrem pľúc či srdca má fajčenie zásadne negatívny vplyv na mozog

Fajčenie negatívne ovplyvňuje poznávacie funkcie človeka. Je prirodzené, že s vekom klesá schopnosť rýchlo myslieť a zabúdanie je čoraz častejšie, no ak sa k tomu pridá fajčenie, tento proces je výrazne rýchlejší. Štúdia v roku 2012 skúmala kognitívne údaje u viac ako 7 000 mužov a žien počas dvanástich rokov a zistilo sa, že fajčiari v strednom veku zaznamenali rýchlejší pokles kognitívnych schopností ako nefajčiari.

Ďalší výskum z roku 2015 skúmal výsledky 37 štúdií porovnávajúcich fajčiarov a nefajčiarov a dospeli k záveru, že fajčiari mali až o 30 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie. Tá ovplyvňuje pamäť, jazykové schopnosti, úsudok, myslenie, správanie a môže spôsobiť zmeny osobnosti.

Čo hovoria štatistiky o celosvetových a slovenských fajčiaroch?

Podľa slovenského Úradu verejného zdravotníctva štatistiky vývoja počtu fajčiarov a následných úmrtí nepriaznivé. Z celkového počtu obyvateľov na Zemi fajčí asi 1,1 miliardy ľudí a s týmto rastúcim trendom sa očakáva, že v roku 2025 to bude až 1,6 miliardy. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že počet úmrtí v dôsledku fajčenia dosahuje ročne počet 3,5 milióna obetí a v spomínanom roku 2025 to bude až 10 miliónov mŕtvych.

Na Slovensku fajčí z celkového počtu obyvateľov približne 34 % Slovákov. Štatistiky ďalej ukazujú, že z mužskej populácie fajčí na Slovensku 43 % mužov a zo ženskej holduje cigaretám 26 % žien. Slovenskí dospelí fajčiari priemerne spotrebujú 2 360 kusov cigariet za rok, pričom polovica všetkých fajčiarov vyfajčí viac ako 10 kusov cigariet denne a 5% fajčiarov vyfajčí až 20 cigariet za deň. Dĺžka života u fajčiarov, ktorí vyfajčia po dobu tridsiatich rokov 20 až 30 kusov cigariet za deň, je skrátená o 8 rokov v porovnaní s nefajčiarmi.

Ako reaguje telo na stopku nikotínu?

Telo a organizmus fajčiara sú schopné regenerácie v prípade, že s fajčením prestane. Nasledujúce štatistiky by mali byť dostatočne motivujúce na to, aby ste sa nad tým ako fajčiar aspoň zamysleli:

  • 20 minút po dofajčení cigarety postačuje na to, aby sa fajčiar cítil lepšie a to kvôli tomu, že tlak a pulz dosahujú normálne hodnoty
  • 8 hodín po cigarete je čas, kedy CO v krvi dosahuje normálnu úroveň
  • po 24 hodinách od dofajčenia sa zníži riziko srdcovej príhody
  • po 2 dňoch dochádza k opätovnému rastu nervových zakončení, zlepšuje sa čuch a chuť a chôdza je opäť svižnejšia
  • po 2 týždňoch sa funkcia pľúc zlepší až o 30 %
  • po jednom až deviatich mesiacoch ustupuje kašeľ, únava, dýchavičnosť a pľúca sa vyčistia
  • po 10 rokoch má fajčiar približne rovnako vysoké riziko vzniku rakoviny ako nefajčiar
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť