Titulka-dvojhlavy-pes
História

Vladimir Demikhov bol sovietsky doktor, ktorý vytvoril dvojhlavého psa. Tento neetický experiment zmenil naše chápanie transplantácií

Nie je žiadnym tajomstvom, že vedci neustále hľadajú nové spôsoby, ako posunúť naše poznatky dopredu a mnohí sa uchýlia aj k drastickým experimentom, ktoré sú kontroverzné. Toto bol aj prípade sovietskeho doktora Vladimira Demikhova, ktorý sa preslávil experimentom s dvojhlavým psom, ktorým posunul chápanie transplantácií na novú úroveň, píše portál VIT.sk.

Demikhov, ktorý bol špičkou v oblasti transplantácií, vykonal úspešnú transplantáciu srdca a pľúc na pokusnom zvierati, čím dokázal, že cudzí organizmus môže byť kompatibilný s telom, do ktorého ho vložili. No tam to neskončilo, zašiel oveľa ďalej! Bez jeho výskumu by dnešná medicína nedokázala uskutočniť transplantácie orgánov pacientom, ktorí ich potrebujú. Experiment dvojhlavého psa však stále vyvoláva kontroverzie, pretože mnohí ho považujú za neetický.

Experiment, z ktorého sa mnohým dvíha žalúdok

Demikhov sa dlhodobo venoval výskumu transplantácií a dospel k záveru, že krvný obeh jedného zvieraťa dokáže podporiť cudzí organizmus. V roku 1954 vykonal bizarný experiment, v ktorom transplantoval hlavu psa na telo iného psa.

Napriek tomu, že bol Demikhov kritizovaný a jeho experimenty boli považované za neetické, vykonával ich v mene vedy a snažil sa pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú životne dôležité orgány. Demikhov vykonal v rozmedzí rokov 54 až 59 celkovo 24 transplantácií, pričom posledný pokus bol považovaný za najúspešnejší. V poslednom experimente vybral Nemeckého ovčiaka a menšieho psa, kde menší pes mal byť „hlavou“ a Nemecký ovčiak hostiteľom. Demikhov amputoval spodnú časť tela menšieho psa a na krku Nemeckého ovčiaka vykonal rez, kde hlavu neskôr napojil. Následne sa pokúsil rekonštruovať a prepojiť cievy oboch psov.

Po viac ako trojhodinovej operácii, Demikhov slávil úspech. Dvojhlavý pes bol podľa neho vo výbornej kondícii a vrátili sa mu všetky zmysly. Obidve hlavy mali schopnosť cítiť, vnímať a dokázali dokonca piť. Avšak, pre transplantovanú hlavu to nebolo príliš užitočné, pretože všetko, čo vypila, odtieklo zase von špeciálnou hadičkou. Pes však prežil iba štyri dni kvôli poškodeniu žily v krku. Demikhov veril, že ak by sa žila nepoškodila, pes by mohol žiť až 40 dní.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť