Dnes vieme, že milióny rokov dozadu sme vyzerali úplne inak. Dokonca sme nechodili ani po dvoch nohách! Zmenilo sa to približne 4,4 milióna rokov dozadu pri druhu Ardipithecus ramidus, pri ktorom máme istotu, že bol dvojnožcom. Tak isto sme stratili aj srsť, ktorá bola typickým znakom nášho druhu! Ďalšia otázka, ktorá tkvie v hlavách mnohých je, bolo skôr vajce alebo sliepka? Pre tých, ktorí nevedia, tak vajce bolo skôr.

Jedna z teórií, ktorá vysvetľuje tieto zmeny, ktoré sa dejú v horizonte desaťtisícov až miliónov rokov je Darwinova evolučná teória. Čo ale presne hovorí?

Čo je to Darwinova evolučná teória?

Ide o teóriu, za ktorou stojí Charles Robert Darwin, píše portál univerzity Universidad de Navarra. Darwin ju predostrel vedeckej komunite v roku 1859, kedy publikoval svoju slávnu prácu The Origin of Species. Zaujímavosťou, ktorú mnohí nevedia je, že svoju teóriu sformuloval o 20 rokov skôr predtým, ako ju publikoval! Táto kniha následne rozvírila debaty naprieč vedeckými komunitami. Dokonca bola mnohými osobnosťami použitá aj ako zbraň proti náboženstvu.

Vedci už predtým tušili, že zvieratá sa vyvíjajú

Treba ale povedať, že jeho teória vo vedeckej komunite „nebola tak novou“. Dôvodom je, že už dlhé roky predtým sa objavili diskusie, v ktorých sa hovorilo o evolúcii zvierat. Existovala však početná skupina vedcov, ktorá odmietala teóriu evolúcie. Jedným z takýchto výskumníkov bol napríklad francúzsky vedec Georges Cuvier, ktorý veril, že druhy boli vytvorené tak, ako vyzerali v jeho dobe.

Darwinov úspech ale spočíval v tom, že priniesol hodnoverné a presvedčivé vysvetlenie toho, ako sa druhy vyvíjajú a zároveň bolo i možné pomocou jeho teórie sledovať históriu vývoja života. Tvrdil, že všetky existujúce stvorenia pochádzajú z malého počtu pôvodných alebo progenitorových druhov.

Jeho teóriu vysvetľoval na strome, ktorého kmeň predstavoval niekoľko spoločných predkov a vetvičky predstavovali rozmanitosť života, ktorý sa z nich vyvinul.

Túto rozmanitosť vysvetľoval niekoľkými faktormi. Prvým z nich je, že každé jedno zviera sa vyznačuje jemnými rozdielmi od svojich rodičov. Tieto rozdiely nazval „variáciami“ a popisoval ich ako genetické mutácie. Ďalej hovoril, že tieto variácie sú náhodné, no niektoré z nich prinášajú výhody. Išlo napríklad o schopnosť maskovania sa, vyššiu rýchlosť a podobne, ktoré slúžili k tomu, aby zvieratá boli schopenejšie prežiť v prostredí, v ktorom sa žili. Výsledkom toho bolo, že mali väčšie šance na prežitie, čo viedlo k viac príležitostiam na rozmnožovanie a odovzdávanie týchto „výhod“, až kým sa nedostali na celý druh zvieraťa.

Ako plynul čas a boli odovzdávané tieto výhody, tak pri každej ďalšej generácií došlo k jemným zmenám týchto vlastností, až kým nakoniec neprešli do nového druhu.

„Všetky dnešné organizmy sú v konečnom dôsledku príbuzné a v konečnom dôsledku vznikli z jedného alebo niekoľko málo spoločných začiatočných druhov či jedincov.“

Napríklad v paleontológii dáva evolúcia pracovníkom nástroj, ako usporiadať pozostatky minulého života a lepšie pochopiť históriu konkrétneho druhu zvieraťa.

Princípy darvinizmu

Darwinova teória má tri základné princípe. Hovorí, že živočíchy sa rozmnožujú geometrickým radom, no len malé percento z nich prežije až do dospelosti. Druhý princíp hovorí, že každá populácia je odlišná od tej predošlej. Ich prežitie ale nie je náhodné, lebo dochádza k neustálemu boju o život, pričom prežijú len tie organizmy ktoré sú lepšie prispôsobené prírodným podmienkam a konkurencií. Tretí princípe darvinizmu hovorí, že týmto spôsobom dochádza k prirodzenej selekcii organizmov, vďaka ktorej sa prispôsobenie organizmov (teda to ako sa vyvíjajú a adaptujú na meniace sa podmienky) zvyšuje.

Inými slovami Prirodzený výber je proces, v ktorom sa priaznivé dedičné schopnosti stávajú častejšími v nasledujúcich generáciách v populácii množiacich sa živočíchov, zatiaľ čo nepriaznivé sa stávajú menej častými.

Pravidlá preberania obsahu