pochovany za ziva
Zdroj: Antoine Wiertz (Public Domain)

Ako dlho by ste prežili v rakve, keby vás pochovali zaživa?

Na smrť len málokedy myslíme, hoci ide o súčasť života. „Prach si a v prach sa obrátiš!“, znie známa veta. Nedávno sme si ukázali, že táto veta má dačo do seba, hoci dĺžka toho, ako dlho potrvá, kým sa tak stane, môže byť od prípadu k prípadu rôzna. No prejdime teraz k inej téme, hoci príbuznej.

Určite ste v minulosti videli film alebo seriál, v ktorom bol človek pochovaný zaživa. Zväčša rozhodovali minúty, či sa podarilo obeť vykopať včas alebo nie, aby prežila. No pýtali ste sa niekedy, koľko času má zaživa pochovaný človek, aby sa neudusil? Všetko závisí od dvoch premenných. Prvou z nich je, ako veľká je obeť a druhou, ako veľká je rakva. Čím ste menší, tak tým máte väčšiu šancu prežiť. Dôvod je jednoduchý, pretože zaberáte menej miesta, čo znamená viac priestoru pre kyslík.

Zabudnime teraz na Bludimira Šobata, ktorý dokázal zadržať dych na 24 minút a 37 sekúnd, väčšina z nás by bez kyslíka umrela približne za 5 minút! Znamená to, že okamih, keď sa vám minie zásoba kyslíka, bude váš koniec.

Ako dlho prežije priemerný človek pochovaný zaživa?

Povedzme si, že priemerná rakva má rozmery približne 213 x 71 x 58 centimetrov, takže jej celkový objem je približne 886 litrov. A priemerný objem ľudského tela je okolo 66 litrov. Znamená to, že v rakve zostane približne 820 litrov vzduchu. Netreba ale zabúdať na to, že vzduch je zložka viacerých látok. K dispozícii budete mäť teda približne 164 litrov kyslíka. Ak uväznený človek spotrebuje 0,5 litra kyslíka za minútu, trvalo by takmer 5 a pol hodiny, kým by sa všetok kyslík v rakve spotreboval, vysvetľuje portál Popular Science.

„Nie je nič, čo by ste mohli spraviť. Keď ste tam, ste tam,“ hovorí Alan R. Leff, emeritný profesor na Chicagskej univerzite.

Je lepšie zostať v rakve alebo snažiť sa dostať z nej von?

Aj keby sa vám podarilo nejakým spôsobom dostať z rakvy, tak na povrch by ste sa pravdepodobne nedostali. Dôvodom je, že rakva býva zväčšia pod nánosom zeminy v hĺbke približne 2 metre. Inými slovami, ocitli by ste sa v podobnej situácii, ako keby vás zasypala lavína. Sneh je ťažký, ale zem je ešte ťažšia. A ak by ste sa mohli hýbať, špina by vám padala do úst alebo nosných dierok a mohla by skončiť upchaním dýchacích ciest.

Ako takou útechou môže byť pre vás, že v posledných minútach svojho života, by ste neboli pri vedomí. Dôvodom je, že ako dýchame, tak vydychujeme oxid uhličitý. V dôsledku toho, že by sa hromadil a vy by ste ho opätovne vdychovali, tak by ste sa cítili ospali, až by ste upadli do kómy.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť