spankova paralyza
Zdroj: Fritz Schwimbeck (1889–1972) Public Domain
Ľudské telo, Zaujímavosti

Spánková paralýza: Hrôzy, ktoré si neprajete zažiť! Čo sa deje s vašim telom v tomto stave?

Po náročnom dni je spánok pre mnohých dobou odpočinku, na ktorú sa tešia a nevedia sa dočkať teplých perín. Sú však ľudia, ktorí sa obávajú zavrieť oči a zaspať. Pomyslenie na spánok im naháňa strach, pretože trpia spánkovou paralýzou. Ide o stav, kedy je človek pri vedomí, ale jeho telo je stále paralyzované v stave spánku bez možnosti akéhokoľvek pohybu.

Najčastejšie sa tento stav vyskytuje v dobe, keď sa človek zobúdza alebo zaspáva a je výsledkom toho, že telo a myseľ nie sú zosynchronizované. Naše telo je spánku prispôsobené tak, že počas tohto odpočinku sa naše svaly uvoľnia a nehýbu sa ani pri snení snov. Nezosynchronizovanie spočíva v tom, že človek sa prebudí, no svaly stále ostávajú nehybné, akoby boli stále v stave spánku. No asi tou najhoršou súčasťou spánkovej paralýzy sú zvukové, zmyslové a vizuálne halucinácie.

Spánková paralýza vo všeobecnosti postihuje osoby vo veku dospievania alebo okolo 20. a 30. roku života. Jej príčinami vzniku sú rôzne iné poruchy spánku, ako napríklad chorobná spavosť, teda narkolepsia. Okrem toho, že spánková paralýza spôsobuje stres a úzkosť, nie je život ohrozujúca, píše portál medicalnewstoday.com.

Čo sa deje počas spánkovej paralýzy?

V tele sa strieda rýchly pohyb očí známy ako REM a nerýchly pohyb očí NREM, pričom jeden cyklus REM–NREM trvá približne 90 minút a väčšina času stráveného spánkom je v režime NREM. Počas NREM sa telo uvoľňuje a počas REM sa oči rýchlo pohybujú, no telo ostáva uvoľnené. V tomto okamihu sa nám snívajú sny a oblasti nášho mozgu detekujúce hrozby sú príliš citlivé. Pri spánkovej paralýze nie je prechod tela do spánku alebo z rýchleho pohybu očí, teda z režimu REM synchronizovaný s mozgom.

Našťastie väčšina ľudí zažije spánkovú paralýzu len raz alebo dvakrát za život, no ak ju zažíva opakovane a predstavuje to pre ňu stresové situácie, má to výrazne negatívny dopad na kvalitu života a zdravie. Žiaľ neexistuje žiadna špecifická liečba spánkovej paralýzy, ale zvládanie stresu, udržiavanie pravidelného režimu spánku a dodržiavanie dobrých spánkových návykov môže znížiť pravdepodobnosť spánkovej paralýzy. Ako ďalšie odporúčania sa uvádzajú napríklad dodržiavanie spánku po dobu 6-8 hodín, necvičiť a nejesť aspoň dve hodiny pred spaním, nevystavovať sa modrému svetlu a vyvarovať sa alkoholu či kofeínových nápojov pred spaním.

Desivé halucinácie sú častou súčasťou spánkovej paralýzy

Spánkovú paralýzu zažívajú ľudia rôznych kultúr a národov. Halucinácie a predovšetkým tie vizuálne si vysvetľujú rôzne a častokrát neveria vysvetleniam odborníkov. Ako sme spomenuli, halucinácie sa môžu vyskytnúť, ak je človek čiastočne pri vedomí počas cyklu rýchleho pohybu očí REM a v tomto stave sa pozerá na skutočný svet, ale aj sníva. To stojí za tým, že osoba vidí veci, ktoré tam v skutku nie sú. Napríklad skriňa v rohu izby sa môže zmeniť na monštrum, ktorá tam stojí a z tieňa sleduje svoju obeť nehybnú na posteli. Vizuálne predstavy týchto ľudí sú rôzne a opisujú ich napríklad ako strašidelnú bosorku s pazúrmi, mimozemšťana alebo dokonca ako svojich mŕtvych príbuzných.

Kanadskí Inuiti vinia šamanov a ich kúzla za príčinu spánkovej paralýzy, v Japonsku zas veria, že ide o pomstychtivého ducha, ktorý dusí svojich nepriateľov počas spánku a v Brazílii má tento démon svoje meno Pisadeira. Jedná sa babizňu s dlhými nechtami, ktorá v noci číha na strechách a chodí po hrudi ľudí, ktorí spia na bruchu s plným žalúdkom.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť